Luna nad Iglau, PROROCKER, Schnaps

Čo priniesla spolupráca českých gotikov?
18. februára 2020
Schnaps  9/10

Niekedy sa stane, že rôzni interpreti spoja sily v spoločnom projekte. V týchto prípadoch to väčšinou býva hop alebo trop. Na česko-slovenskej scéne ale svedkami podobných spoluprác nebývame až tak často. Hlavne nie na poli rocku a metalu a nie v rozsahu celého albumu. U našich susedov v Česku sa však minulý rok zaujímavá spolupráca zrodila. Gotická kapela BRATRSTVO LUNY prizvala do svojich radov legendu českej gotiky Petra Štepána. Vznikol tak album Luna nad Iglau, kde líder XIII. Století vo svojej takmer štyridsaťročnej kariére po prvý raz prepožičal svoj charizmatický hlas piesňam, ku ktorým sám neprispieval aj autorsky.

Hneď na začiatku musím povedať, že najsilnejšou zložkou tejto dosky sú určite texty. Pokiaľ máte radi hlboké metafory a silnú symboliku, určite si prídete na svoje. Tento album je jednoducho ponurým zhudobnením rovnako ponurej poézie. Započúvajte sa do  skladieb V rozvalinách či Vampyrismus psýché. Alebo Carpe Diem Corporation a Nomen Rosae, kde ožíva mŕtva latinčina. Môžete tvrdiť, že je to klišé, no v gotickom rocku má tento jazyk vždy niečo do seba.

Latinčina ale nie je jediné, čo sa spája s gotickou atmosférou. Ďalším neodmysliteľným znakom je zvuk organu, ktorý zaznieva na albume či už v spomínanej Nomen Rosae, intre Luna nad Iglau, alebo piesni Největší z pierotů. Pri organe to celé ale hudobne nekončí. Na albume nájdete množstvo elektroniky, tlmenejších aj hutnejších gitarových riffov či priamočiare klavírne party, nádherne dotvárajúce celkovú atmosféru. Jediné zvuky, ktoré mi prekážajú, sú neurčité bublanie v pozadí a zbytočne skreslený spev v Carpe Diem Corporation.

Väčšina skladieb sa nesie v miernom tempe a hudba v nich jemne podporuje spev. Niekedy aj máte pocit, že muzika tak naliehavo graduje, že musí nevyhnutne vyvrcholiť v nejakej tvrdej divočine, ale napokon sa tak nestane. Príkladom je Vampyrismus psýché. Svojím aranžmánom vás v tomto smere dozaista zaujme Třináctý úplněk, kde mohutné energické slohy striedajú refrény odspievané takmer bez hudobného sprievodu. Za najtvrdší kúsok môžeme pravdepodobne označiť Pochod hrdinů s dvoma spevmi a veľmi energickým riffom.

Albumom Luna nad Iglau som bol veľmi príjemne prekvapený. Jeho ponurá, ale čarovne upokojujúca atmosféra je v kombinácii s hlbokými textami balzamom na dušu. Prekvapený som bol aj kvalitou spevu. So všetkou pokorou k legende, akou je Petr Štepán, musím priznať, že v časoch, keď som si na strednej púšťal Torquemado alebo Stonehenge mi v tejto muzike prekážala práve farba spevákovho hlasu. Neviem, čím to bolo alebo čím to je teraz, no niekde musela nastať zmena. Žiadny iný hlas si totiž v týchto skladbách neviem predstaviť.

Jediné, čo by som zmenil, je obal albumu. Bratrstvo Luny si dáva na svojich obaloch zväčša záležať. Ciele ako kvalitný materiál a prepracovaná grafika však v tomto prípade naplnili len z polovice. S prednou stranou obalu sa skutočne mohli pohrať trochu viac, pretože takto pôsobí veľmi amatérsky. Našťastie to kapela zachránila hudobným obsahom.

Schnaps