RECENZE – CLAMARE
PROROCKER, SK
autor: Schnaps
8. decembra 2021
Schnaps 10/10
Po čom kričí Bratrstvo Luny?
Česká gotická formácia BRATRSTVO LUNY oslavuje tento rok krásnych pätnásť rokov na scéne. Aký krajší darček mohli dať pri tejto príležitosti sebe aj svojim fanúšikom než nový album? Štvrtý radový album Clamare z dielne darkrockového sexteta je koncepčným dielom, ktorým chce kapela varovať pred globálnou digitalizáciou a marketingovým vymývaním mozgov pomocou reklám a manipulatívnych médií. Kapela chce ľudí vyburcovať svojimi textami a hudbou k odporu proti úpadku verbálneho prejavu a písaného slova. Aj preto sú niektoré skladby venované oslave velikánov ako Karel Havlíček Borovský či Karel Čapek.
Clamare vyšiel 22. augusta, obsahuje desať skladieb. Okrem digitálnej verzie si ho môžete zaobstarať priamo u kapely aj vo vydarenej verzii štvorkrídleho digipaku s tridsaťdvastranovým bookletom. Nerobím to často, ale tentoraz musím vyzdvihnúť práve toto fyzické prevedenie albumu. Predovšetkým veľmi vydarený obal s očarujúcou grafikou. Autorkou podoby bookletu aj titulného cover artu je umelkyňa pochádzajúca zo Slovenska Erika Mithoferová.
Krátke, cirkusovo-kabaretné intro La société du spectacle vovedie poslucháča do prvej piesne Král humbuku. Pieseň začína elektronickým úvodom, ktorý prerastie do hutného riffu. Hneď v prvej skladbe nový spevák dokázal, že pre kapelu bol skvelou voľbou. K tomu prirátajte rytmiku a chytľavú melodiku a vyjde vám dokonalý prvý dojem.
Obrovská energia odetá v gotickom kabáte, podmanivý spev, presne trafená miera elektroniky predierajúcej sa na povrch cez gitarové riffy a chytľavé refrény. To sú piesne Superpanopticon, Sám proti zkáze či piesne s asi najvydarenejšími textami Rebel K. H. B. a Clamare.
Skladby, ktoré pre mňa niečím vytŕčajú z inak dokonale kompaktného albumu, sú tri. Nuestra Señora gotickú atmosféru podčiarkuje ženským vokálom a zvukom organu. Pochod stromů ponúka spektakulárnu atmosféru a poriadnu dávku epickosti. Jediná skladba, ktorá nevytŕča smerom k ešte lepšiemu, je Digiální démon. Tá ma svojou hudobnou schizofréniou veľmi nezaujala. Gitarová vybrnkávačka v miernom tempe sa tu totiž strieda s nie veľmi sympatickým elektronickým beatom, ktorý je popretkávaný až príliš výraznými syntetizátorovými zvukmi.
Ako celok hodnotím ale Clamare naozaj veľmi pozitívne. Viac než to. Kapela dodržala to, čo prisľúbila. Toto je skutočne najlepší dlhohrajúci počin z dielne Bratrstva Luny. Rytmický, chytľavý, nápaditý, hutný. Skvelé texty a nápaditý koncept. Tomuto albumu nechýba nič. Dovolím si povedať, že je to to najlepšie z gotického rocku, čo som v posledných rokoch počul.